Zdá sa, že doba akoby nepriala ženám. Na jednej strane máme kopec úžasnej slobody byť takými, akými chceme byť. Všade to hlásajú. Na strane druhej nám spoločnosť diktuje, ako máme vyzerať, čo si máme obliekať, čo je in pre mužov a podobne.

Väčšinou tomuto tlaku podľahneme v nejakej miere. Veď predsa len, chcem byť milované. A niekedy preto urobíme hocičo. Až tak, že sa vzdávame samej seba, potlačíme naše túžby a želania, potlačíme naše pravé ja, len aby bolo dobre. Aby všetci naokolo boli spokojní.

Sme vychovávané, aby sme boli dobrými dcérami a kamarátkami, aby sme sa usmievali, dobre sa učili, pekne vyzerali. Vyštudovali, našli si dobrého partnera, založili si rodinu, mali deti, starali sa o ne a kolotoč pokračuje. Žena sa upne na starostlivosť o domácnosť a výchovu detí a k manželovi sa začne správať tiež ako k dieťaťu. Dáva mu príkazu, aby urobil toto či tamto, vyniesol odpadky, upratal garáž, vymaľoval.

Stav zamilovanosti sa pomaly vytráca a z dvoch rovnocenných partnerov sa stáva nie manžel a manželka, ale matka a dieťa. No váš muž už jednu matku má a nepáči sa mu, že ďalšiu matku má vo vás. Možno sa to niektorým mužom môže zdať ok a je im to pohodlné, že je o nich postarané a nemusia sa snažiť. Po čase to ženu prestáva baviť a začne byť ofučaná na muža. Veď ona si nechcela vziať za muža dieťa, chcela samostatného človeka. No žena svojím správaním robí úplný opak a muža akoby vykastruje a robí z neho neschopného človeka. Nevedome, s tým najlepším úmyslom, ale akým vzorom potom môže byť pre svoje deti?

Než sa muž a žena rozhodnú pre spoločný život, sú na začiatku vzťahu bez detí. Iba oni dvaja. Keď teda neskôr prídu na svet deti, akoby zabudli, že dieťa nie je na prvom mieste. Áno, je dôležité sa o neho starať, venovať mu kopec pozornosti a lásky, ale je tu aj náš partner, ktorí tu bol prvý.

Treba si ho hýčkať, tak isto si muž musí hýčkať svoju partnerku. Šťastní rodičia = šťastné deti = šťastná rodina.

S láskou vaša Marianna

Pokračovanie nabudúce...